Det var en grå og regnfuld eftermiddag i København. Den lille café i de
Bol to sychravý utorok v srdci Bratislavy. Malá kaviareň na rohu uličky dýchala pokojom,
Helsingin hämärtyvä ilta kietoi pienen, kodikkaan kahvilan syleilyynsä. Ulkona pureva merituuli piiskasi katuja, mutta
Холодний осінній вітер нещадно бив у шибки невеликої київської кав’ярні на Подолі. Того дня
Асфальт був настільки розпеченим, що здавалося, він плавить підошви моїх старих туфель. У свої
Morgenen på Kongens Nytorv i København var bidende kold. Den fugtige havluft trængte gennem
Bratislavské ráno bolo sychravé, presýtené vôňou mokrej omietky a výfukových plynov. Na Hlavnom námestí
Helsingin rautatientorin aamu oli jäätävän harmaa. Merihenkinen viima puhalsi suoraan satamasta, kantaen mukanaan suolan
Asfalten var så varm, at det føltes, som om den smeltede sålerne på mine