Jeseň v tom malom horskom mestečku prišla nečakane skoro a priniesla so sebou sychravé
Syksyinen viima piiskasi pienen kaupungin katuja, ja kylmä sade muutti pudonneet lehdet liukkaaksi, kultaiseksi
Ruduo į nedidelį provincijos miestelį atsėlino netikėtai, atnešdamas žvarbius vėjus ir nesibaigiančius lietus, kurie
Осінь того року в невеликому містечку видалася особливо суворою. Холодний вітер безжально зривав останнє
Lietus merkė senas Vilniaus kapinių grindinio plytas, o ore tvyrojo sunkus drėgmės ir vaško
Дощ не просто падав — він наче намагався змити саму пам’ять про Олександра Громова,
Regnen gled af kanten af de sorte paraplyer i en langsom, stødig rytme, mens
Déšť ticho bubnoval na černé deštníky v pomalém, vytrvalém rytmu, zatímco na nádvoří starého
La pluie glissait sur le bord des parapluies noirs avec un rythme lent et